Za snom cez kameru

Autor: Maroš Čuban | 16.6.2013 o 23:22 | (upravené 16.6.2013 o 23:32) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  75x

Stará magnezitka za Košicami. Piati ľudia stojací okolo ležiaceho človeka. Nehýbe sa. Na tvárach im vidno nadšenie. „Postav sa nad neho a keď zakričím ,akcia, povedz tu svoju vetu, nič viac,“ hovorí mu pevným hlasom vedľa neho stojací chlapec. Štvorica úplne neškodne vyzerajúcich mladých ľudí sa rozostaví. Čakajú na pokyn. Vyzerajú obyčajne. Každý z nich má svoj dôvod, prečo sa pridal. Okamih prišiel. „Akcia,“ zakričí režisér. Po zapnutí kamier to na opustenej magnezitke ožíva.

Ľudia, povahovo navzájom rozdielni s jedným spoločným koníčkom a tým je vášeň pre amatérsku kinematografiu. Originálne hobby študentov a aj pracujúcich, ktorí si takto obohacujú víkendy. Nakrúcajú vlastné seriály. Prezentujú ich na internete a majú za sebou zopár sérií vydarených kúskov. Ktokoľvek by mohol povedať, že to robia len ako zábavu. Avšak prípravu i scenár berú mimoriadne vážne. Všetko si sami zahrajú, nakrútia, postrihajú i financujú. Aj minulý víkend trávili pri zapnutých kamerách.

Ako pre každého, aj pre nich boli začiatky obzvlášť náročne. Nemali takmer nič, ani techniku, ani systém ako to celé urobia, len zopár ľudí a chcenie. Prvotné promo fotografie si urobili v parku pri stanici na lacnom fotoaparáte. „Náš prvý seriál, ktorý sme vypustili do obehu, nebol boh vie čo. Pamätám sa, ako tri dni po zverejnení prvej časti sme dostavali len negatívne hodnotenia, jediným pozitívom bolo ľútostivé, aspoň sme radi, že to robíte,“ spomína režisér Martin. Avšak tvorcovia sa hneď nevzdávali, uvedomovali si, že je nutné sa postaviť nejakým spôsobom na vlastné nohy a na nikoho sa nespoliehať. To ich viedlo k tomu, aby začali svoju tvorbu uverejňovať na vlastnom portáli. Martin Brudňák ako zakladateľ celej tejto bandy ľudí, po pár výmenách viet, na nás začal pôsobiť ako sebavedomý človek, ktorý si nedá do ničoho skákať. Ako správny režisér, ktorý vie presne ako ma vyzerať jeho dielo. „Jedného dňa som sa nechal inšpirovať, skúsil som to. Zistil som, že ma to baví a ak ťa niečo baví tak to robíš v podstate donekonečna. Ja to budem nakrúcať aj keď nikto iný nebude chcieť. Vždy si nájdem niekoho s kým to budem tvoriť. Verím, že ak budeme mať pri sebe dobrých a spoľahlivých ľudí, tak sa budeme neustále zlepšovať. Som optimista, a preto som ochotný vyhľadávať ľudí, ktorí majú rovnaké záujmy ako my ,“ hovorí Martin. Pri nakrúcaní seriálu sa zabávajú hlavne aj herci a členovia štábu. „Bola raz taká doba, keď sme si mysleli, že zarobíme veľké peniaze a namiesto akcia sme hovorili ,lóve,“ smeje sa Martin a ukazuje hercom ako sa majú tváriť pri scéne. „Problém je ten, že sa to nedá robiť len kvôli peniazom, veľká potreba je mať k tomu vybudovaný vzťah, v opačnom prípade sme skončili,“ dodáva Mišo. Na ľuďoch pri nakrúcaní vidno nadšenie a hlavne úsmev. Tento koníček ich baví a sú radi, že našli v svojom okolí ďalších, ktorí sa venujú nezvyklosti v podobe amatérskeho filmovania. „Nemala som skúsenosti s kamerou, preto som sa rozhodla na to dať. Samozrejme aj kvôli tomu, že budem slávna,“ so smiechom sa nám zdôveruje jedna z herečiek, Veronika, „väčšina ľudí, ktorá sa rozhodne k nám pridať má tendenciu od toho očakávať niečo veľkolepé. Rozsiahle filmové štúdio, maskérov, kameramanov na každom rohu, prenosové vozy. Avšak v tomto bode to zlyháva, preto sa s nimi musíme rozlúčiť. Po nejakom čase tým ľuďom dôjde, že neprišli do vopred pripraveného štúdia a je nutné na tvorbe aktívne spolupracovať. V niektorých prípadoch aj niečo obetovať. Dávame si už na to pozor.“ Veronika daným obetami mala na mysli skoré sobotňajšie vstávanie, aby toho tvorcovia stihli za víkend natočiť čo najviac. V tom prípade si niektorí z aktérov musia odpustiť piatkové výjazdy do podnikov. Filmári sa aj veľa naučia, nielen pokiaľ ide o filmárske remeslo, ale aj veľa o vytrvalosti. „Pokiaľ sa chce človek niekam prepracovať, musím na sebe veľmi pracovať a to platí v každej sfére života, či už pracovnej alebo záujmovej. Nehľadáme ľudí so skúsenosťami s kinematografiou, ale ľudí s poriadnou dávkou chcenia. Všetko ostatné sa už naučia popritom,“ prezradil Maroš. Každý to chce niekam dosiahnuť. Na otázku „Kam to chcete dosiahnuť v tomto smere?“ sa takmer všetci prítomní len pousmiali. „Na najslávnejšiu slovenskú herečku všetkých čias, legendu, ktorá neumrie,“ s úsmevom priznala Veronika. „Boli časy, keď som mal veľké oči a obrovskú fantáziu. Vtedy som veril, že ak by som chcel, tak to dotiahnem veľmi ďaleko. Po niekoľkých rokoch čo sa v tom pohybujem som zistil, že slovenská realita je iná. Je ťažké sa presadiť, niečo presadiť. Slovensko je maličký štát a všetkým jasné, že nato nemá podmienky. Konkrétny cieľ neexistuje. Myslím, že ak dosiahnem niečo čo chcem teraz, tak keď tam budem, budem chcieť dosiahnuť zase niečo väčšie, iné …,“ prezradil Martin, „pre ľudí, čo sú tu, to môže slúžiť ako teoretický odrazový mostík ku kariére. Úprimne povedané, ešte nevieme danému človeku poskytnúť všetko čo potrebuje, aby si mohol vybudovať kariéru v tomto odbore. Pracujeme na tom. Avšak každému to dosť pomôže, no zvyšok je na ňom. Veľa ľudí našlo svoj smer vďaka tomuto koníčku, odišli študovať filmovú produkciu, herectvo alebo masmediálne štúdiá. Darí sa im a to sme radi. Niektorí prídu prvý krát a nevedia zo seba dostať dve súvisle vety, koktajú. Teraz je to už úplne o inom. Vidno tam posun. Naberajú skúsenosti tým, že sami robia chyby a z toho sa učia.“Nakrúcanie má pre týchto ľudí zmysel hneď v niekoľkých smeroch. Je možné na tom zarobiť, dá sa experimentovať a skúsiť vymyslieť niečo, čo ešte nikto nestihol vymyslieť. „Je to náročné, ale myslím si, že v tom trochu spočíva zmysel natáčania. Ak hovoríme o konkrétnej veci, napríklad o Live. Tak zmysel vidím v odkaze, v posolstve, ktoré ide divákovi. Tu už nejde len o to nakrúcanie, ale aj o tvorbu scenára a o celkovú tvorbu toho produktu, ktorý musíme robiť tak, aby sa páčil,“ dodáva Martin. „Robím to preto, lebo to považujem za určitý produktívny druh prokrastinácie (zvyk tráviť čas nepodstatnými činnosťami, pričom dôležité úlohy sa odkladajú na neskôr). Samozrejme, že to milujem, no to len na margo veci,“ s úsmevom prezrádza Veronika, ,,myslím, že nebudem preháňať, keď poviem že do toho momentálne dávam všetko čo môžem a viem.“ Režisér pri balení kamery, len s úsmevom dodáva: „Všetko však záleží od nálady v daný deň. Aby som mohol tvoriť ... potrebujem mať chuť. Ja to volám, že teraz mám slinu. Vtedy to ide a vtedy môžem povedať, že preto urobím aj nemožné.“

Viac o tvorbe sa dozviete: www.serial-live.com

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?