Maroš Čuban
Za snom cez kameru
Stará magnezitka za Košicami. Piati ľudia stojací okolo ležiaceho človeka. Nehýbe sa. Na tvárach im vidno nadšenie. „Postav sa nad neho a keď zakričím ,akcia, povedz tu svoju vetu, nič viac,“ hovorí mu pevným hlasom vedľa neho stojací chlapec. Štvorica úplne neškodne vyzerajúcich mladých ľudí sa rozostaví. Čakajú na pokyn. Vyzerajú obyčajne. Každý z nich má svoj dôvod, prečo sa pridal. Okamih prišiel. „Akcia,“ zakričí režisér. Po zapnutí kamier to na opustenej magnezitke ožíva.